Iskrová skúška je proces, pri ktorom sa detekčným zariadením overuje celistvosť hydroizolačného systému, najčastejšie fóliových systémov (PVC fólia, TPO fólia a iné). Využíva sa pri detekovaní poškodení starších hydroizolácií pri rôznych zátekoch či reklamačných závadách, ale tiež pri novostavbách ako nezávislá kontrola prác, napríklad pred zakrytím fólie ďalšími vrstvami (napr zasypanie strechy štrkom). Využíva sa pritom elektrický oblúk, ktorému bráni kontrolovaný hydroizolačný systém. Pokiaľ je netesný, deravý, prerezaný, zle zvarený alebo inak poškodený, v tomto mieste elektrickému oblúku už nič nebráni a prejaví sa to praskaním, iskrením, prípadne jemným opálením deravého miesta. Pre úspešnosť detekovania netesností je však nutné, aby vrstva pod kontrolovanou hydroizoláciou bola elektricky vodivá. V prípade starších konštrukcií (napr. striech) je dôvodom kontroly obvykle zátek do konštrukcie, elektricky vodivú vrstvu vytvára práve voda, ktorá robí z elektricky nevodivého tepelného izolantu (napr. sklenná vata, polystyrén...) mokrú elektricky vodivú vrstvu. Čo sa týka novostavieb, aby bolo možné iskrovú skúšku úspešne zrealizovať, je potrebné namiesto klasickej geotextílie použiť tvz. detekčnú geotextíliu. Keď je strecha hotová, detekčné zariadenie sa pripojí priamo na túto elektricky vodivú vrstvu a kontrola bude 100%ná. Iskrová skúška sa dá zrealizovať aj bez splnenia tejto podmienky a s relatívne vysokou úspešnosťou, avšak nemusia byť odhalené všetky netesnosti.
Hydroizolačný systém sa kontroluje postupne, trebárs po úsekoch alebo po jednotlivých pásoch, nájdené poruchy sa číslujú v poradí, v akom boli nájdené. Kvôli vlastnej kontrole sa potom v tomto poradí aj odstraňujú, či už zavarením fólie, zalepením diery či nezvareného spoja, navarením záplaty alebo rôznymi náterovými hmotami s vložením vystužovacej textílie, podľa typu opravovanej konštrukcie, typu použitej hydroizolácie, jej veku a podobne.
Je nutné dodať, že voda v stavebnej konštrukcii je nežiaduca. Napríklad pri konštrukciách striech sa pri záteku dostáva voda do tepelného izolantu a okrem zatečenia do interiéru spôsobuje aj sekundárne problémy. Tými najhoršími sú asi plesne, ktoré vytvárajú nezdravé prostredie pre život, hrozia alergie a rôzne respiračné choroby. Navyše voda z tepelného izolantu, napr. použitej sklennej vaty robí tepelne vodivú vrstvu, čiže zateplenie strechy stráca svoju funkciu, vznikajú tepelné mosty, klesá povrchová teplota konštrukcie v interiéri, kedy sa začínajú tvoriť plesne a vykurovacie teplo uniká zo stavby. Z tých viditeľných dôsledkov sa jedná najmä o degradáciu maľovky, degradáciu omietok, rôzne fľaky či vysolenie na povrchoch.
